V Moravskom Lieskovom nájdete dom, ktorý si zachoval svoj charakter a pokoj. Také nehnuteľnosti sa dnes hľadajú čoraz ťažšie
Prešiel citlivou rekonštrukciou, no nestratil to podstatné – atmosféru miesta, kde sa dá na chvíľu spomaliť a naozaj byť.
V Moravskom Lieskovom stojí dom, ktorý nevznikol náhodou.
Postavil ho muž, ktorý sa po prvej svetovej vojne vrátil späť na Slovensko. V období medzi dvoma vojnami si tu spolu so ženou vytvorili miesto, ktoré malo svoj rytmus, poriadok a pokoj. Nie veľkolepé, ale premyslené. Také, aké vzniká zo skúsenosti a trpezlivosti.
Dodnes to cítiť v detailoch.
Farebné sklá nad vstupom jemne lámu svetlo a menia atmosféru priestoru podľa dennej doby. Nejde o dekor. Skôr o rukopis. Rovnaký materiál sa objavuje aj v miestnom kostole, akoby sa príbeh tohto domu prirodzene prelial aj do života obce.
Na pozemku rastú stromy, ktoré nie sú celkom bežné. Nesú kombinácie ovocia, ktoré sa dnes vidia len zriedka. Technika, ktorú ich majiteľ ovládal, tu funguje dodnes — ticho, nenápadne, každý rok nanovo.
Vo dvore sa nachádza malá pekáreň.
Miesto, kde sa kedysi pieklo nielen pre seba, ale aj pre ostatných. Priestor, ktorý mal v dedine svoju funkciu a význam. Dnes pôsobí pokojne, no stále si zachováva charakter, ktorý sa nedá vytvoriť nanovo.
Dom nikdy nebol preplnený.
Skôr sústredený na to podstatné.
A práve preto si dokázal zachovať svoju identitu aj po rokoch.
O niekoľko desaťročí neskôr ho objavil nový majiteľ. V čase, keď už mnohé podobné domy stratili svoj pôvodný výraz, tu našiel niečo, čo dávalo zmysel zachovať.
Rekonštrukcia bola prirodzeným pokračovaním, nie zásahom.
To podstatné zostalo — proporcie, materiály, atmosféra.
Dnes tento dom nepôsobí ako návrat do minulosti.
Skôr ako miesto, kde sa minulosť a súčasnosť stretávajú bez konfliktu.
A možno práve v tom je jeho sila.
Nie je výrazný na prvý pohľad.
Ale čím dlhšie v ňom zostanete, tým viac vrstiev odkrýva.
Sú miesta, ktoré si nevyberáme narýchlo.
Skôr sa k nim postupne dostaneme…
cez pocit,
cez ticho,
cez niečo, čo sa nedá úplne pomenovať.
A ak vám tento dom niečo pripomenul,
možno to nie je náhoda.
Možno je to len začiatok rozhovoru,
ktorý by ste mali viesť práve vy.
Moravské Lieskové.
PRVÁ MAJITEĽKA TU PIEKLA CHLIEB PRE SUSEDOV….DNES TENTO DOM ROZPRÁVVA SVOJ ĎALŠÍ PRÍBEH.
Pamätám si to veľmi presne.
Prišiel som sem, postavil sa na miesto, kde je dnes terasa – vtedy tu bola len jednoduchá betónová plocha. Okolo boli stromy, ticho… a úplný pokoj.
Stačilo sa rozhliadnuť a bolo to jasné.
Povedal som si: „Toto je ono.“
Nebolo to o dome samotnom.
Bolo to o tom pocite, že vás tu nič neruší.
Dom bol úplne jednoduchý.
Boli tu dve izby a zvyšok boli bývalé maštale.
Ale ja som to nebral tak, ako to je.
Videl som v tom chalupu. Miesto, kde sa dá prísť oddýchnuť.
Najväčšiu hodnotu mal pre mňa priestor okolo.
Vpredu dnes stoja domy, ale kedysi tam nebolo nič. A vzadu máte súkromie dodnes.
Ste v dedine…
ale necítite sa tak.
Prírodou. Jednoznačne.
Máte tu všetko na dosah – pár metrov od domu vedie cesta do hôr. Stačí chvíľa a ste úplne inde.
Ja som tu prešiel celé okolie – na motorke, na štvorkolke…
A úprimne, hoci som vyrastal v Tatrách, toto má inú hodnotu.
Tam stretnete stále ľudí.
Tu môžete chodiť celý deň… a nestretnete nikoho.
Len prírodu.
Áno – napríklad to, že kedysi popri dome tiekol potok.
Doslova hneď pri stene.
Dnes je schovaný v zemi, ale vtedy som si uvedomil jednu vec –
ak tento dom vydržal sto rokov aj s potokom vedľa, vydrží ešte veľa.
Nebolo to o tom všetko zmeniť.
Skôr o tom pochopiť, čo má zostať.
Okná aj dvere robil miestny stolár – všetko drevené, podľa pôvodného štýlu.
Aj fasáda sa robila tak, aby ladila s tým, čo tu bolo.
Chcel som zachovať charakter domu.
Aby nestratil to, čím bol.
Určite pec.
Mohli sme ju dať preč, prerobiť celý priestor…
ale nechali sme ju.
Podľa miestnych tu prvá majiteľka piekla chlieb a koláče – nielen pre seba, ale aj pre susedov.
A presne takéto veci robia dom domovom.
Pokoj.
Je to jediné miesto, kde viem naozaj vypnúť.
Kde dokážem spať dlhšie než kdekoľvek inde.
Prídete sem…
a zrazu sa nič nerieši.
Niekomu, kto nehľadá dokonalosť.
Ale pokoj.
Prírodu.
A miesto, kde sa dá na chvíľu spomaliť.
Môžete z toho spraviť úplne nový dom…
ale myslím si, že by to bola škoda.
Tento dom má hodnotu práve v tom, že zostane taký, aký je.
• Pozemok: 1 063 m²
• Úžitková plocha domu: 80 m²
• Počet izieb: 3 + kuchyňa
• Garáž: áno
• Rok výstavby: medzivojnové obdobieMateriál: pálená tehla
Dom prešiel rekonštrukciou v rokoch 2015 – 2018. V rámci obnovy boli zrealizované najmä tieto práce:
• nová elektroinštalácia
• nové rozvody vody
• nová plechová strecha značky Maslen
• nové vonkajšie omietky
• dve pôvodné maštale boli upravené na obytné izby
• Kúrenie: tuhé palivo + klimatizácia v izbe
• Voda: vlastná studňa
• Odpad: žumpa s objemom 12 m³
• Mesačné náklady na elektrinu: cca 21 €
